Bob Dylan sa dostal do môjho povedomia pravdepodobne jeho najslávnejšou skladbou a to Knocin' On Heaven's Door. Vtedy som ale ešte nevedel, že ju napísal on a počul som ju v prevedení Guns N' Roses. Tú kapelu osobne aj napriek tomu, že je rocková, moc rád nemám. Ale táto pieseň sa mi zdala byť iná, tak som trochu pátral a dostal sa k originálnej verzii.

Od tej doby som z každej inej verzie ako pôvodnej značne znechutený a trpím voči nim antipatiou. Ani nie preto, že by boli zle prevedené, ale hlavne z toho, že už v nej nie je cítiť ten pôvodný zámer, pre ktorý vznikla a to je ako jedna z piesní pre film Pat Garrett and Billy the Kid. Odporúčam si ten film pozrieť. Jednak je to jeden z mojich najobľúbenejších westernov a zároveň pochopíte o čom text tejto slávnej piesne je.

Časom som si od Dylana vypočul viac piesní a obľúbil si hlavne Blowin' In The Wind, The Times They Are A-Changin', All Along The Watchtower či Don't Think Twice, It's Alright. Niektoré skladby som však spoznal aj vďaka filmom, v ktorých sa vyskytujú ako napríklad Like a Rolling Stone vo filme V mene otca alebo Mr. Tambourine Man vo filme Všade dobre, prečo byť doma?. Skladbu Isis som  zase objavil, keď som mal doniesť na seminár ukážku 3-taktovej piesne.

Ale Bob Dylan nie je len hudba. Medzi moje obľúbené filmy patrí film, ktorý hovorí zaujímavým spôsobom o Dylanovom živote. Režisér Todd Haynes natočil Partičku B. D. experimentálnym spôsobom, kde šesť hlavných predstaviteľov stvárňuje rôzne dekády Dylanovho života.  Z filmu by som vybral dve veci ktoré ma najviac zaujali a to najprv 7 prostých pravidiel podľa Dylana na život v ústraní:

1.       Nikdy neverte fízlovi v pláštenke

2.       Vyvarujte sa nadšenia a lásky. Sú dočasné a pominú.

3.       Keď sa Vás opýtajú, či sa zaujímate o svetové problémy, hlboko sa pozrite pýtajúcemu do oči. Už sa neopýta.

4.       Nikomu nedávajte svoje pravé meno.

5.       A keď Vám niekto povie, aby ste sa pozreli sám na seba. Neurobte to.

6.       Nikdy nerobte a nehovorte nič, čo by človek pred vami nepochopil.

7.       Nikdy nič netvorte. Bude to zle pochopené. Zviaže Vás to a bude Vás to prenasledovať do konca života. A nikdy sa to nezmení..

A potom zaujímavé slová o smrti: „Viem, že trpím chorobou, ktorá mi niekde hnisá. Ale nie je to ako Woody Guthrie, ktorý chradne v nemocnici. To by som nemohol robiť. Takto sa rozkladať, upadať.. Je to vôľa prírody a ja som proti prírode. Príroda ma vôbec neberie. Jediné skutočné veci sú sny. A tie príroda nemôže rozložiť."

Toto všetko ma zaujalo a tak som vyzvedal ďalej a objednal si dve knižky. Prvá je zbierka básní Tarantule, z ktorej som bol ale trochu sklamaný, pretože je asi nad moje myslenie a zatiaľ som si z nej veľa neodniesol. Vekom do toho ale možno dozrejem. Druhá knižka však bola pre mňa oveľa zaujímavejšia a je to súbor esejí od Paula Williamsa, ktorý analyzuje Dylanov život a jeho kariéru od roku 1966 do roku 1995 a je to skutočne napísaná kniha s citom a nesie kúzelný názov Dívám se, jak teče řeka. Spôsob, akým je napísaná ma ohromil a číta sa neuveriteľne ľahko a je v nej kopa úvah či poznatkov, ktoré vám ozrejmia Dylana a jeho osobu.

Bob Dylan a jeho život ma neskutočne inšpiruje a prelína sa do toho môjho. Jeho texty sú úplne špecifické a každý pripadá na určité obdobie života. Vždy s úžasom sledujem ako dokáže jeho pieseň vysloviť to, čo mám na mysli a neviem to zo seba dostať. Tento článok by som ukončil výrokom, ktorý síce povedal Leonard Cohen ale Dylan ho často citoval. Slová sú z poslednej menovanej knihy.

„Manželstvo je najväčším duševným krematóriom."