Tvorba poézie znamená uvedomiť si realitu

Autor: Michal Banas | 25.10.2011 o 10:19 | (upravené 25.10.2011 o 10:31) Karma článku: 3,38 | Prečítané:  527x

            Už dlhší čas tvrdím, že dokážem napísať báseň pre kohokoľvek a k akejkoľvek príležitosti. Čím som však viac na určitú osobu alebo udalosť citovo naviazaný, tým je to ťažšie. Nebolo by to tým, že dať na papier momentálne či už dlhodobé pocity, myšlienky, poznatky je náročnejšie, ale skôr uvedomením si reality. To, čo napíšem a nech to myslím v dobrom či v zlom, nie je úplná pravda. Je to relatívne prehnaný a vypočítavý výplod predstavivosti, ktorého efekt by mal zabrať a vo väčšine prípadov aj zaberie.

            Každý básnik(alebo človek, čo sa snaží skladať), rovnako ako aj novinár, teda musí byť viac psychicky odolný voči vlastnému svedomiu, ktoré dokáže neskutočne umučiť autora. Keď už aj človek niečo také napíše a ponechá to, nezmaže, tak z časovým odstupom jeho pôvodné nadšenie opadne a vyústi v milý výsmech samého seba. Je zložité napísať niečo s nadčasovosťou vlastných pocitov, ale stáva sa to a o to je to vtedy vzácnejšie.

           Ako som už napísal, čím viac človeka poznáme, tým ťažšie je úprimne mu zložiť niečo. Nie je to ani tým, že by sme to nedokázali dať na papier, ale tým, že si uvedomíme ako klameme samy seba. Je nám to proti srsti a stojíme pred rozhodnutím, či podľahnúť úvodnej eufórií, darovať to aj keď sme si vedomí následkov a výsledného efektu, ale čo je menej pravdepodobné, nechať si to pre seba. Môžeme ešte počkať určitý čas, pretože sa hovorí, že čas vylieči všetko. Ale rovnako ako je čas aj liekom, môže byť aj a podľa mňa aj je chorobou. Čas je liekom a zároveň chorobou.

           Keď si uvedomíme realitu, zvykneme cítiť samotu a preto sa neprikláňame k možnosti o svojej novej tvorbe mlčať. Považujeme sa za výnimočných, ale to nám nestačí, musíme sa s tým podeliť, aby nám aj tí druhí potvrdili, že sme výnimoční. Úchylka s ktorou bojuje každý z nás. Očakávame pochopenie, ktoré sa ale aj tak nedostaví, a keby aj hej, tak zmysel našej tvorby stráca zmysel. Z toho mi vychádza jediné a to byť sám a tvoriť len pre seba a tým zo seba vytvoriť odolného jedinca prežiť v dnešnom svete a s nadhľadom obchádzať a vyhrávať nad ostatnými. Egoistické, arogantné, narcistické... ale presne o tom to je.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?